Bežec vegán

oval
test Bežec vegán

„Vegánstvo beriem vážne. (Zvyčajne sa slovu vegan vyhýbam, niektorí ľudia z neho totiž cítia akúsi nepriateľskú, povýšeneckú fanatickosť.) Vážne beriem aj šport. Nie som ale ochotný len z princípu umrieť od hladu.“

Jurková kniha je plná vegánskych receptov na hamburgery, syrovú pizzu, tortilly aj smoothies, ktoré ho dokážu nakopnúť uprostred tých najdrsnejších pretekov. Než sa k nim ale prepracoval, bol zarytým mäsožravcom.

„Cítil som, že potrebujem dopĺňať bielkoviny a myslel si, že tá troška nezdravého jedla mi nemôže ublížiť. Zbláznil som sa do grilovania a robil si klobásy, steaky, špekáčiky, kotlety, skrátka aký kus mäsa mi zrovna prišiel pod ruku. (.. .) Tiež som sa obával, že s rastlinnou stravou by som bol odsúdený jesť neustále samé nemastné neslané jedlá.“

Spoznávate sa? :) Žiadny strach, aj z takej štartovacej čiary sa dá úspešne dobehnúť do veganského cieľa. Prvý krok je mať tú správnu motiváciu.
 

Scott už v tej dobe pretekal. Dlhé trate ho napĺňali, ale zároveň ničili. Trénoval denne v kopcoch, v horúčave aj v snehu, a predsa stále nevyhrával.
 

„Očividne bolo treba bežať ešte rýchlejšie. Ale ja som už do toho viac síl dať nemohol. Tak v čom spočíval ten trik?“
 

Jurek došiel k zásadnému precitnutiu vo chvíli, keď čoby fyzioterapeut stážista pozoroval jedného zo svojich starých a chorých pacientov:

 

„Vyšplhal sa na posteľ a pozrel na tácku s prichystaným obedom:" steak "z mletého mäsa utopený v akejsi hnedej lepivej brečke, podávaný so zemiakovou kašou a jedovato zeleným konzervovaným hráškom. Z jeho výrazu bolo poznať, že zrovna tak mu mohli naservírovať kamene.“

A vtedy mu to došlo: „Čo jeme, predstavuje otázku života a smrti. Jedlo nás robí tým, kým sme.“

„Čím zdravšie som jedol, tým silnejší a rýchlejší som bol. Naozaj to bola náhoda, že chorých ľudí kŕmili niečím, čo ste len ťažko mohli nazývať jedlom? Ak vyvážená strava mohla niekoho urobiť rýchlejším, mohla ho naopak zlá strava pripraviť o zdravie?“

 

Po tomto zážitku sa Scott začal nad jedlom skutočne zamýšľať. Zistil, že skoro 10 % Američanov dnes trpí cukrovkou a že cukrovkou druhého typu trpí čoraz viac detí, u ktorých sa táto forma predtým takmer neobjavovala. Tiež zmieňuje, že u troch najčastejších príčin smrti v USA, čo sú kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvica a rakovina, bola preukázaná súvislosť s obvyklou západnou stravou s vysokým podielom živočíšnych produktov, rafinovaných cukrov a priemyselne spracovaných potravín.

 

Jurek hltal hromady kníh o výžive a jej vplyve na zdravie aj športový výkon a každý nový nápad či informáciu empiricky testoval sám na sebe. Bol rozhodnutý vytrieskať z výživy maximum pre svoju kariéru ultra-maratóncov.

„Zbaviť sa spracovaného jedla a rafinovaných cukrov nebolo tak ťažké. (...) S mäsom a mliečnymi výrobkami to už bolo horšie.“

 

Scott sa chcel živočíšnym produktom vyhnúť kvôli záťaži na obličky, možnému nedostatku vápnika, zvýšenému riziku rakoviny prostaty, mŕtvice alebo srdcových chorôb, ale tiež kvôli chemikáliám a hormónom, ktoré sa v potravinárstve používajú. Bol si tiež vedomý ekologických dôsledkov chovu dobytka. Problém však spočíval v tom, ako dodávať telu dostatok živín a energie pre beh a pretekanie.
 

„Každé jedlo skladať z rastlinných zdrojov bielkovín, ako sú strukoviny a obilniny - na to donedávna prisahala väčšina vegetariánov -, mi pripadalo príliš pracné. (...) Dozvedel som sa však, že naše telo priebežne vytvára zásobu aminokyselín zo všetkého, čo počas dňa zjeme. Nie je teda nutné prepočítavať každé jedlo. Kým budem jesť vyváženú stravu s adekvátnou kalorickou hodnotou, nedostatok bielkovín nehrozí.“

Naozaj to ide bez mäsa?

„Dokonca aj konzervatívna Americká dietetická asociácia, najväčšia organizácia výživových špecialistov na svete, zaujala celkom jednoznačné stanovisko: "Správne rozvrhnutá vegetariánska strava (vrátane vegánskej) je zdravá, nutrične vyvážená a zdravotne prínosná pri prevencii i liečbe rôznych ochorení. Je vhodná pre všetky životné obdobia vrátane tehotenstva, dojčenia, detstva i dospievania. A tiež pre športovcov.“
 

To Jurka povzbudilo a potvrdilo, že ide správnou cestou. Keď sa v roku 1998 Scott s manželkou presťahovali do Deadwoodu, obklopilo ich prostredie, ktoré ich novo osvojenému (v tej dobe ešte) vegetariánstvu a uvedomelému životu príliš nefandilo. Skôr naopak:
 

„Nájsť v obchode niečo v bio kvalite alebo niečo celozrnné, napríklad jačmeň? Na to môžete v Deadwoode rovno zabudnúť.“

 

Jurek sa ale nenechal odradiť a o to viac sa zatvrdil:

 

„Takže som nakupoval na týždeň dopredu a založil si záhradku. Môj sused mi tvrdil, že v tých kamenistých kopcoch nevypestujem ani burinu, ale dokázal som mu opak. Mali sme tekvicu, fazuľu, paradajky a papriky.“

 

Toľko k odhodlaniu. :)
 

„K môjmu potešeniu (a prekvapeniu, uznávam), mi to, že som niektoré veci prestal jesť, v skutočnosti umožnilo rozšíriť okruh konzumovaných potravín a odhalilo doteraz neznáme jedlá prekvapivej chuti. Do svojho jedálnička som zaradil čerstvé ovocie a zeleninu, fazuľu, orechy, semienka, celozrnné obilniny a sójové výrobky ako miso, tofu a tempeh.“

 

Vegánstvo môže byť cestou k lepším športovým výkonom ako to vidíme u Scotta, no je potrebné si túto cestu veľmi dobre premyslieť a ísť ňou systematicky. Rozhodne to nie je o hladovaní a jedení pár druhov zeleniny. Preto ak nemáš dostatočný prehľad o tom ako živiny, kalórie a kalorický príjem fungujú, rozhodne neodporúčame sa do vegánstva bez týchto znalostí púšťať.